Nošení
Skutečná samostatnost pochází z pocitu bezpečí.
Všetky primáty, od najprimitívnejších až po tie najvyvinutejšie, svoje mláďatá väčšiu časť dňa nosia. Dokonca s nimi aj spia. Dojčia ich a darí sa im to oveľa lepšie, ak je mláďa v úzkom kontakte s matkou. Čím dlhšie je tehotenstvo, tým má mláďa väčší mozog; čím je mláďa menej sebestačné, tým dlhšie sa dojčí a nosí. Takýto spôsob kŕmenia a výchovy funguje od počiatku éry cicavcov na Zemi. A bolo to tak až donedávna.
Nosené deti sú menej nervózne a trávia viacej času v stave pokojnej bdelosti, čo je správanie, v ktorom sa deti najviac učia o svojom prostredí, a keď sú najmilšie. Zároveň, keď nosíte svoje dieťa, ako rodič sa stávate vnímavejším. Keďže vám je vaše dieťaťa tak blízko, poznávate ho lepšie. Dieťa sa učí byť spokojné a učí sa dôverovať svojmu opatrovateľovi. Tiež sa v náručí svojho činorodého opatrovateľa veľa učí o okolitom prostredí.
Deti sú určené na nosenie a mali by byť nosené a čím budú
väčšie, tým menej sa budú chcieť nosiť. A nakoniec sa budú chcieť nosiť, iba ak budú unavené. Príde
to rýchlejšie, ako očakávate. A potom vám možno bude nosenie dokonca chýbať.
Celý článek o Nošení si můžete pročíst zde.
Články, informace a fakta jsou prevzaté ze stránky www.mamila.sk